Hlavné menu

Hlavné kontaktné miesto pre problematiku vykonávania Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím

Zdravie predstavuje pre človeka najdôležitejšiu hodnotu, pretože ľudia si uvedomujú súvis medzi dobrým zdravotným stavom a kvalitou svojho života. Väčšina ľudí berie dobrý zdravotný stav ako niečo samozrejmé, neuvedomuje si priame dopady nepriaznivého zdravotného stavu na život človeka. Spoločnosť akoby zabúdala na ľudí so zdravotným postihnutím a preto nepozná ich potreby, obmedzenia a bariéry, s ktorými sa stretávajú, a ktoré musia každodenne prekonávať.

Uznesením vlády Slovenskej republiky č. 103 z 20. februára 2013 bol schválený návrh na zriadenie hlavného kontaktného miesta pre problematiku vykonávania Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím . V nadväznosti na túto skutočnosť bolo dňom 15. marca 2013 na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, v odbore integrácie osôb so zdravotným postihnutím, zriadené hlavné kontaktné miesto pre problematiku vykonávania Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím s dvoma zamestnancami. Od 01.06.2017 bol v rámci Sekcie sociálnej a rodinnej politiky vytvorený nový samostatný odbor s názvom „Odbor pre problematiku vykonávania Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím“ ako hlavné kontaktné miesto pre problematiku vykonávania Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím.


Úlohy kontaktného miesta:

  • slúžiť ako kontaktné miesto pre verejnú správu a občiansku spoločnosť,
  • šíriť myšlienky a hodnoty Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím,
  • zbieranie štatistických údajov o osobách so zdravotným postihnutím,
  • koordinácia medzi všetkými ministerstvami, orgánmi štátnej správy a orgánmi miestnej samosprávy,
  • realizácia Národného programu rozvoja životných podmienok osôb so zdravotným postihnutím,
  • analýza súladu domácej legislatívy a praxe s Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím,
  • navrhovanie legislatívnych zmien a posudzovanie legislatívnych návrhov z hľadiska súladu s Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím,
  • spolupráca s domácimi a medzinárodnými organizáciami osôb so zdravotným postihnutím,
  • koordinácia prípravy monitorovacích správ pre Výbor OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím,
  • medzinárodná spolupráca s OSN, EÚ, EK a inými medzinárodnými inštitúciami.

Hlavné kontaktné miesto pre problematiku vykonávania Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím:

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR
Špitálska 4,6,8
816 43 Bratislava

Mgr. Lucia Záhoráková
Č. d.: 104 – 1. Posch. Budova B
Tel.č.: 02/20462184
Email: lucia.zahorakova@employment.gov.sk

JUDr. Ján Gabura
Č. d.: 104 – 1. Posch. Budova B
Tel.č.: 02/20462116
Email: jan.gabura@employment.gov.sk

Slovenská legislatíva nepozná definíciu pojmu osoba so zdravotným postihnutím. Zdravotné postihnutie môžeme definovať ako akúkoľvek duševnú, telesnú, dočasnú, dlhodobú alebo trvalú poruchu alebo handicap, ktorý osobám so zdravotným postihnutím bráni prispôsobovať sa bežným nárokom života. Zdravotné postihnutie zahŕňa množstvo funkčných obmedzení, ktoré sa vyskytujú v spoločnosti v každej krajine na svete. Môže byť telesné, psychické a kombinované.

Dohovor OSN o právach ľudí so zdravotným postihnutím definuje osoby so zdravotným postihnutím ako osoby s dlhodobými telesnými, mentálnymi, intelektuálnymi alebo zmyslovými postihnutiami, ktoré v súčinnosti s rôznymi prekážkami môžu brániť ich plnému a účinnému zapojeniu do spoločnosti na rovnakom základe s ostatnými.

Vznik a existencia zdravotného postihnutia predstavuje sociálnu udalosť, ktorá zásadným spôsobom ovplyvňuje život každého človeka. Dopad tejto situácie pociťujú nielen osoby so zdravotným postihnutím, ale aj ich rodiny a dnešná spoločnosť.

Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím je prvým právne záväzným medzinárodným nástrojom v oblasti ľudských práv, ktorého zmluvnou stranou je aj Slovenská republika.

Cieľom tohto dohovoru je presadzovať, ochraňovať a zabezpečiť plnohodnotný a rovný výkon ľudských práv a základných slobôd pre všetky osoby so zdravotným postihnutím a podporovať úctu k ich dôstojnosti bez akejkoľvek diskriminácie na základe zdravotného postihnutia. Tento medzinárodný dokument vychádza z presvedčenia zúčastnených štátov, že komplexný a ucelený medzinárodný dohovor významne prispeje ku kompenzovaniu výrazného sociálneho znevýhodnenia osôb so zdravotným postihnutím a k presadeniu ich účasti v občianskych, politických, hospodárskych, sociálnych a kultúrnych sférach na princípe rovnakých príležitostí, a to ako v rozvojových, tak aj vo vyspelých krajinách.

Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a Opčný protokol k Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím podpísal prezident Slovenskej republiky dňa 26. septembra 2007.

Vláda Slovenskej republiky uznesením č. 117 z 10. februára 2010 súhlasila s návrhom na ratifikáciu Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a Opčného protokolu k Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím s uplatnením výhrady k čl. 27 ods. 1 písm. a) v súlade s jeho čl. 46 a odporučila prezidentovi Slovenskej republiky podpísať ratifikačné listiny k Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a Opčného protokolu k Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím po vyslovení súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s uplatnením vyššie uvedenej výhrady.

Dňa 9. marca 2010 vyslovila Národná rada Slovenskej republiky súhlas s návrhom vlády Slovenskej republiky na ratifikáciu Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a Opčného protokolu k Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Dňa 28. apríla 2010 podpísal prezident Slovenskej republiky ratifikačné listiny oboch zmluvných dokumentov. Dňa 25. mája 2010 uložila stála misia Slovenskej republiky v New Yorku pri OSN u generálneho tajomníka OSN originály ratifikačných listín Slovenskej republiky k Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a Opčného protokolu k Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Pre Slovenskú republiku nadobudol Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím platnosť 25. júna 2010 v súlade s čl. 45 ods. 2.



ORGANIZÁCIA SPOJENÝCH NÁRODOV

EURÓPSKA ÚNIA

Európsky akt o prístupnosti

Európsky pilier sociálnych práv

https://ec.europa.eu/commission/priorities/deeper-and-fairer-economic-and-monetary-union/european-pillar-social-rights/european-pillar-social-rights-20-principles_sk

ANED -The Academic Network of the European Disability experts

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

 

Správa o plnení opatrení vyplývajúcich z Národného programu rozvoja životných podmienok osôb so zdravotným postihnutím na roky 2014 - 2020 a návrh na jeho aktualizáciu

Vývoj sociálnej situácie osôb so zdravotným postihnutím na Slovensku

Vybrané indikátory sociálnej situácie osôb so zdravotným postihnutím spracované Štatistickým úradom SR

Úrad splnomocnenca vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti

Pod pojmom participácia chápeme zapájanie širokej verejnosti do správy vecí verejných. Zapájanie verejnosti môže byť prítomné vo všetkých fázach politického rozhodovania - vo fáze tvorby, navrhovania, rozhodovania, implementácie, monitorovania, hodnotenia a revízie politiky.

Participovať na správe vecí verejných môžu jednotlivci či mimovládne neziskové organizácie, ktoré sú vo  všeobecnosti považované za rezervoár kvalifikovaných odborníkov v rôznych témach. Aktívna participácia verejnosti na správe vecí verejných zvyšuje transparentnosť politického procesu ale aj efektivitu prijatého rozhodnutia.

MNO či jednotlivci môžu využívať širokú paletu nástrojov občianskej participácie ako napríklad sťažnosti, petície, podnety, návrhy, pripomienky, hromadné pripomienky, štrajky, demonštrácie ale hlavne inštitút pravidelne sa opakujúcich volieb. MNO a jednotlivci môžu byť prizývaní do rôznych  pracovných skupín na národnej, regionálnej a miestnej úrovni a aktívne sa podieľať na tvorbe a implementácii verejných politík.

Tvorba verejných politík participatívnym spôsobom s aktívnou účasťou zainteresovaných aktérov má množstvo prínosov – vzniká lepšia politika, komplexné riešenie, zvyšuje sa legitimita rozhodnutia, buduje sa dôvera medzi zainteresovanými a vytvárajú sa kapacity pre  budúcu implementáciu.

Pravidlá zapájania verejnosti do tvorby verejných politík

 

1. Programové vyhlásenie vlády
a. Vláda bude naďalej skvalitňovať podmienky pre možnosť všetkých subjektov participovať na normotvorbe včasným, predbežným informovaním o pripravovaných právnych úpravách. V tejto súvislosti bude vláda presadzovať, aby aj poslanecké návrhy zákonov boli v druhom čítaní prerokúvané v rámci širokého medzirezortného pripomienkového konania za účasti verejnosti. (str. 54),
Programové vyhlásenie vlády 2016 – 2020 (https://www.vlada.gov.sk/data/files/7179.pdf)

2. Deklarácia Iniciatívy pre otvorené vládnutie (v rámci prihlásenia sa do Iniciatívy pre otvorené vládnutie sa každá krajina musí prihlásiť k dodržiavaniu deklarácie)
a. Support civic participation.
We value public participation of all people, equally and without discrimination, in decision making and policy formulation. Public engagement, including the full participation of women, increases the effectiveness of governments, which benefit from people’s knowledge, ideas and ability to provide oversight. We commit to making policy formulation and decision making more transparent, creating and using channels to solicit public feedback, and deepening public participation in developing, monitoring and evaluating government activities. We commit to protecting the ability of not-for-profit and civil society organizations to operate in ways consistent with our commitment to freedom of expression, association, and opinion. We commit to creating mechanisms to enable greater collaboration between governments and civil society organizations and businesses.
(https://www.opengovpartnership.org/process/joining-ogp/open-government-declaration/)

3. Akčný plán Iniciatívy pre otvorené vládnutie na roky 2017 – 2019:
a. 3. Vláda otvorená pre dialóg - 3.1 Participácia na tvorbe verejných politík
Participácia, a teda efektívny dialóg medzi subjektmi verejnej správy a zainteresovanými aktérmi, vedie k navrhnutiu účinného riešenia problému, ktoré je založené na informatívnom rozhodovaní subjektu verejnej správy o potrebách zainteresovaných aktérov. Rovnako i vláda SR si uvedomuje dôležitosť zapájania verejnosti do tvorby verejných politík. V PVV sa zaviazala k vytváraniu a skvalitňovaniu možností občanov participovať na tvorbe verejných politík a k zvyšovaniu transparentnosti procesov rozhodovania verejnej správy. Podpora participácie je nástrojom verejnej kontroly a elimináciou priestoru pre korupciu.
Úlohy č. 43 a č. 45 pre všetky rezorty a ostatné ústredné orgány štátnej správy:
- Na základe širokého dialógu ústredných orgánov štátnej správy so zástupcami občianskej spoločnosti identifikovať verejné politiky, ktoré budú tvorené participatívne v spolupráci so zástupcami občianskej spoločnosti.
- Vytvoriť identifikované verejné politiky v súlade s odporúčacím materiálom „Pravidlá zapájania verejnosti do tvorby verejných politík“ v spolupráci so zástupcami občianskej spoločnosti.
Str. 24 – 25, Akčný plán Iniciatívy pre otvorené vládnutie v Slovenskej republike na roky 2017 – 2019 (https://www.minv.sk/swift_data/source/rozvoj_obcianskej_spolocnosti/otvorene_vladnutie/akcne_plany/2017_2019/OGP_AP_2017-2019_final.pdf)

4. Odporúčania OECD k otvorenému vládnutiu
a. Bod č. 8: grant all stakeholders equal and fair opportunities to be informed and consulted and actively engage them in all phases of the policy-cycle and service design and delivery. This should be done with adequate time and at minimal cost, while avoiding duplication to minimise consultation fatigue. Further, specific efforts should be dedicated to reaching out to the most relevant, vulnerable, underrepresented, or marginalised groups in society, while avoiding undue influence and policy capture. (str. 3, OECD: Recommendation of the Council on Open Government, https://www.oecd.org/gov/Recommendation-Open-Government-Approved-Council-141217.pdf)

5. ÚPVII: Voluntary National Review of the Slovak Republic on the Implementation of the 2030 Agenda for Sustainable Development
a. Supporting civil society, education towards democratic citizenship and mechanisms for participation in the creation, implementation and control of public policies
The Slovak Republic is a diverse and pluralistic society that must respect the heterogeneity of interests and free public dialogue. It is the duty of public authorities to create and promote conditions and mechanisms for the active participation of citizens in governance, including the creation, implementation and control of public policies. It is therefore necessary to support cooperation between the non-governmental sector and the public administration, as well as to promote diverse forms of public debate, including the involvement of young people. It is clear that only an active and educated citizen can offer their potential for participation in policy-making and cooperation with public authorities. It is therefore necessary to promote education for democratic citizenship, human rights, and gender equality as a systematic component of education plans.
(str. 50, https://sustainabledevelopment.un.org/content/documents/20131Agenda2030_VNR_Slovakia.pdf)

 

Hlavné kontaktné miesto pre práva osôb so zdravotným postihnutím zostavilo z podkladov od sekundárnych kontaktných miest Zoznam zliav pre držiteľov preukazu ŤZP/ŤZP-S:

Zoznam zliav pre držiteľov preukazu ŤZP/ŤZP-S

 
  • Hore
  • Vytlačiť do pdf
  • Vytlačiť stránku
 

Partners

ESF istp – INTEGROVANÝ SYSTÉM TYPOVÝCH POZÍCIÍ Stránky rodovej rovnosti, rovnosti príležitosti a postavenie žien opis – Operačný program informatizácia spoločnosti